Filoména Ághová

Aj takto znie podtitul novej knihy Ladislava Ziburu s názvom Prázdniny v Evropě. Ladislav je známy tým, že sa vydáva s batohom do sveta, aby poznával ľudí a zažíval rôzne veci. Potom o svojich skúsenostiach a zážitkoch píše knihy. Okrem písania a cestovania tiež veľmi rád rozpráva a práve preto chodí po republike a snaží sa ľuďom priblížiť, ako vyzerá život na opačnej strane sveta.

Vypredaná sála svedčí o tom, že o cestovateľskú projekciu Ladislava Ziburu je veľký záujem. Tento mladý muž navštívil v stredu 6. novembra Olomouc a divákom predstavil svoju novú knihu Prázdniny v Evropě. Ladislav ľudí zaujal svojím humorom a dobrou náladou. Už len z toho, s akou radosťou rozprával o svojej ceste, môžeme usúdiť, že cestovanie ho skutočne baví. Ja som mala tú česť a mohla som sa zúčastniť Ladislavovej prednášky.

Ladislav sa už ako osemnásťročný vydal na svoju prvú cestu. Vietor ho zavial do Santiaga de Compostela, kde stretol ľudí z celého sveta, a práve tam sa zrodila myšlienka, že každý rok zoberie svoj batoh a navštívi nový kút zeme.

V posledných rokoch si môžeme všimnúť, že ľudia chodievajú na dovolenky mimo Európy. Amerika, Ázia, či Austrália sú veľkým lákadlom pre mnohých Európanov. Preto sa Ladislav rozhodol, že svoju najbližšiu cestu strávi poznávaním Európy domovského kontinentu, aby ukázal, že aj u nás je veľa krás a mnoho neobjavených miest.

Svoju cestu začal v Poľsku. Zistil, že ľudia nemajú problém zastaviť na ceste a zobrať stopára do svojho auta. Tiež pochopil, že aj keď poľsky nevie, tak spojením všetkých jazykov, ktoré ovláda, dokáže takmer plynule komunikovať.

Ďalšiu zastávkou boli pobaltské štáty, čiže Litva, Lotyšsko a Estónsko. Tieto krajiny nie sú práve bohaté na pohoria, preto ľudia nezvyknú chodiť na túry. Aj na dosiahnutie ich najvyšších vrchov s priemernou výškou od 50 do 300 metrov používajú lanovky. Tiež by sme ich mohli označiť ako ekologické veľmoci. Väčšinu vašej cesty autom budete totiž prechádzať cez les.

Fínsko, Švédsko, Dánsko. Krajiny, o ktorých sa hovorí, že sú najbohatšími krajinami v Európe. Ladislav odvážne prekročil severný polárny kruh a navštívil dedinu Santa Clausa. Odtiaľ sa išiel pokochať krásnym, ale drahým štokholmským metrom, ktoré by sme mohli nazvať najväčšou galériou sveta. Dánsko mu prišlo až priveľmi dokonalé. Mohli by sme povedať aj nudné.

Zatiaľ čo Dáni bývajú označení ako najšťastnejší národ na svete, ďaleko na juhu leží mesto Atény, ktoré býva označené ako najnešťastnejšie mesto sveta. Grécko nám ale ukazuje, aké hrdé je na svoju históriu, čomu nasvedčujú aj múzeá, ktoré sa nachádzajú po celej krajine.

Predposlednou krajinou tohto dobrodruha bolo Albánsko. Ako nazvať Albánsko inak? Druhé Chorvátsko. Je možno aj päťkrát lacnejšie a na plážach nestretneme iba Čechov a Poliakov. Albánsko je však známe aj svojou kriminalitou, ktorú určite netreba podceňovať.

Poslednou krajinou Ladislavovej cesty bola Ukrajina, a to mesto Užhorod. Ladislav sám priznal, že toto mesto mu je veľmi blízke a keď sa potrebuje stíšiť a chce napísať novú knihu, práve kaviarničky v Užhorode sú preňho útočiskom. Z Užhorodu potom prešiel stopom cez Slovensko, až sa dostal rodného Brna.

Ladislavovým hlavným cieľom bolo ukázať ľuďom, že cestovanie stopom ešte stále žije a že prináša nezabudnuteľné zážitky. Preto nás všetkých vyzval, aby sme vyšli zo svojej komfortnej zóny a skúsili niečo nové.

Zdroj foto: kinometropol.cz, Filoména Ághová